Novinky

Eprihlášky sú určené pre deti, ktoré ešte nenavštevolali MŠ.

Deti, ktoré navštevovali/navštevujú MŠ a ich zákonní zástupcovia sa rozhodli ich preradiť na inú MŠ musia podať Žiadosť o prijatia dieťaťa na predprimárne vzdelávanie - prestupom - pre  bližšie informácie kontaktujte materskú školu.

Pre deti nenavštevujúce MŠ - budúcich škôlkarov:

1. Registrácia k elektronickému podaniu na stránke e- Prihlášky: https://eprihlasky.iedu.sk/

Odporúčame zaregistrovať sa čím skôr, aby sa predišlo zahlteniu systému pred

spustením zápisu  a technickým problémom pri podávaní prihlášok našich budúcich škôlkarov.

 

2.Prihlásenie  a podanie prihlášky: 01.05. – 31.05. 2026

 

3. Osobné podávanie prihlášok na vzdelávanie v materskej škole bude prebiehať

 

04. – 06. 2026 od 10.00 – 16.00 h.  na MŠ Valova 40, 921 01 Piešťany

 

4. Spôsob podania prihlášky na vzdelávanie v materskej škole

a) Elektronicky:
https://eprihlasky.iedu.sk/Pomoc-a-podpora/Materske-skoly

Návod na prihlasovanie:
https://www.youtube.com/results?search_query=N%C3%A1vod+pre+rodi%C4%8Dov+ako+sa+zaregistrujem+a+prihl%C3%A1sim+do+syst%C3%A9mu+ePrihl%C3%A1%C5%A1ky+2025+

 

b) Neelektronicky:

Zákonný zástupca prinesie vyplnenú a podpísanú prihlášku obidvoma zákonnými zástupcami dieťaťa  na riaditeľstvo MŠ Valova 40, 921 01 Piešťany

Prihláška  na vzdelávanie v materskej škole na stiahnutie:

https://edicnyportal.iedu.sk/vNext/Forms/Show/6867

 

5. K elektronickým i neelektronickým prihláškam na vzdelávanie v materskej škole  sa vyžaduje

• Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti a očkovaní od lekára.
• Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.

6. Ostatné doklady potrebné k podávaniu prihlášok na vzdelávanie v materskej škole:

• Občianske preukazy rodičov (k nahliadnutiu).
• Rodný list dieťaťa (k nahliadnutiu).

Človek je od prírody spoločenský tvor, ktorý ma rád okolo seba iných ľudí. U niektorých je táto potreba silnejšia, u niektorých zase slabšia. Ľudia, ale väčšinou vyhľadávajú spoločnosť, či už svojej rodiny, alebo priateľov.

 

Začleňovanie sa do spoločnosti a rešpektovanie určitých pravidiel je socializácia. Socializácia sa začína už od narodenia. Aj keď pri malom bábätku, ešte ťažko hovoriť o začleňovaní sa do spoločnosti. V tomto období dieťa iba sleduje okolie a získava prvé skúsenosti s ostatnými ľuďmi.

Kedy začať dieťa socializovať

V období troch rokov si dieťa uvedomuje okolitý svet, vie už rozprávať, chodiť a nadväzuje prvé kamarátstva. Samozrejme, že dieťa sa stretáva s inými ľuďmi už skôr, ale je naviazané na matku, alebo človeka, ktorý sa o neho stará a ešte si plne neuvedomuje okolitú spoločnosť. 

Najvhodnejšie je začať so socializáciou v období okolo troch rokov. Každé dieťa je jedinečné a nezáleží to úplne od veku, ale od toho, ako je dieťa vyvinuté a pripravené. Všeobecne, je ale obdobie okolo troch rokov považované za čas, kedy už dieťa je pripravené navštevovať materskú školu a je pripravené odpútať sa od matky.

Separačná úzkosť

Separačná úzkosť a odpútanie od matky, môže byť veľkým problémom v procese socializácie v materskej škole. Tomuto problému sa dá ale ľahko predísť. Najvhodnejšie je, aby si dieťa už v skorom veku, začalo zvykať na iných ľudí, napríklad starých rodičov, alebo známych. Keď dieťa zistí, že ak pri ňom nie je matka, alebo otec, tak sa mu nič nestane, ľahšie si začne zvykať aj na iných cudzích ľudí, napríklad na učiteľky, alebo opatrovateľku.

Prvé pravidlá

V rámci socializácie, si dieťa musí prejsť aj tým, kedy mu budú stanovené nejaké pravidlá, ktoré musí dodržiavať. V každej domácnosti, by mali byť stanovené hranice, ktoré dieťaťu dovoľujú, alebo zakazujú určité správanie, alebo činnosti.

Aj keď v dnešnej dobe, je veľa rodičov presvedčených o tom, že ponechať dieťaťu voľnú výchovu je najlepšie, nemusí to byť celkom pravda. Určenie hraníc, dieťa pripravuje na život, kedy bude musieť dodržiavať určité spoločenské pravidlá a normy.

Prvé pravidlá sú dieťaťu určené buď teda v domácnosti, alebo v jasliach a materskej škole. Dieťa, ktoré pravidlá do nástupu do materskej školy nepoznalo, môže mať problémy so socializáciou.  Najvhodnejšie je dieťa naučiť, aby rešpektovalo ostatné deti a dospelých a vlastnou skúsenosťou zistí, aké správanie je spoločensky prijateľné a aké nie.

Grafomotorika predstavuje pohybovú aktivitu, ktorá je výsledkom komplexného súboru psychomotorických procesov. Tieto procesy sa podieľajú na schopnosti dieťaťa kresliť a písať, pričom ovplyvňujú najmä jeho pripravenosť na zvládnutie písania v budúcom školskom vzdelávaní.

Z hľadiska vývinu ide o oblasť, ktorá si vyžaduje koordinovanú činnosť jemnej motoriky (pohyby zápästia, prstov a dlane), hrubej motoriky (pohybové funkcie ramena a lakťa), ako aj zmyslového vnímania, pohybovej koordinácie a vôľového úsilia. Významnú úlohu zohráva aj lateralita, teda dominancia jednej strany tela, a senzomotorická koordinácia – schopnosť reagovať na podnety prijaté zrakom, sluchom, hmatom a ďalšími zmyslami.

Grafomotorika:

• je základným predpokladom pre nácvik písania,
• vyžaduje rozvinutú koordináciu oka a ruky,
• je ovplyvnená psychickou zrelosťou a schopnosťou koncentrácie,
• predpokladá primeranú úroveň rozvoja zmyslového vnímania a pohybového aparátu.

Súvisiace oblasti rozvoja

Hrubá motorika

S rozvojom grafomotoriky úzko súvisí rozvoj hrubej motoriky, a to osvojenie základných foriem pohybu ako sú chôdza, beh, skákanie, lezenie či plazenie. Vplyv na úroveň grafomotoriky taktiež majú pohyby veľkých kĺbov (rameno, lakeť, zápästie), ale aj celková schopnosť koordinácie pohybov, udržanie rovnováhy, či posilňovanie vnútorného stabilizačného systému, známeho ako stred tela resp. core.

Jemná motorika

Rozvoj jemnej motoriky podmieňuje rozvoj grafomotoriky, a to z viacerých dôvodov. Jemná motorika zahŕňa precízne a cielené pohyby malých svalových skupín dlane a prstov, ktoré sú spájané napr. so schopnosťou manipulovať s drobnými predmetmi a mnohými ďalšími činnosťami. Táto schopnosť tvorí základ správneho úchopu písacích potrieb, ako aj koordinácie jemných pohybov pri kreslení, strihaní a následne pri písaní.Bez dostatočne rozvinutej jemnej motoriky dieťa nedokáže efektívne regulovať tlak na podložku, udržiavať plynulosť ťahu a kontrolovať smer grafickej stopy – čiar, čo je nevyhnutné pre čitateľný a koordinovaný písomný prejav. Jemná motorika taktiež prispieva k rozvoju pozornosti, koordinácie oka a ruky a prispieva k celkovej školskej pripravenosti dieťaťa.

Senzomotorika 

Senzomotorika predstavuje prepojenie zmyslových podnetov a motorických reakcií dieťaťa. Pri grafomotorike je dôležitá najmä schopnosť pohotovo reagovať pohybom ruky na vnemy zmyslovej percepcie, ako je zrak, sluch či hmat.

Jednou z jej zložiek je audiomotorika, teda koordinácia medzi sluchovým vnímaním a pohybovou reakciou. Rozvíja sa najmä prostredníctvom rytmických hier, piesní, potleskov, riekankových cvičení a pohybových aktivít sprevádzaných hudbou, pričom deti pohybom reagujú na zvukový podnet. Táto schopnosť podporuje koncentráciu a načasovanie pohybov pri písaní.

Ďalšou kľúčovou zložkou je vizuomotorika, teda schopnosť koordinovať zrak a pohyb. Pri grafomotorike ide napríklad o presné kopírovanie tvarov, sledovanie línie alebo kreslenie podľa predlohy. Rozvíja sa činnosťami ako obťahovanie čiar, spájanie bodov, kreslenie podľa vzoru či manipulácia s predmetmi, navliekanie korálok či zapichovanie špendlíkov na presné miesto.

Ciele predškolskej edukácie v oblasti rozvoja grafomotoriky 

Ak máte doma predškoláka a neviete, na čo sa v oblasti grafomotoriky zamerať, napomôcť vám môžu ciele, ktoré definuje Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016):

• Dieťa kreslí grafomotorické prvky vyžadujúce pohyby dlane a prstov.
• Kreslí grafomotorické prvky vyžadujúce pohyb zápästia.

• Pri kreslení a grafomotorických činnostiach sedí vzpriamene,vzdialenosť očí od podložky je primeraná.
• Pri kreslení a grafomotorických činnostiach drží ceruzku správnym spôsobom a vyvíja primeranú intenzitu tlaku na podložku.  

Zásady plánovania a realizácie aktivít

Pri plánovaní a realizácii aktivít zameraných na rozvoj  grafomotorických zručností vo výchovno-vzdelávacej činnosti berieme do úvahy vývinové špecifiká a úroveň dosiahnutých spôsobilostí detí. Uplatňujeme v čo najväčšej možnej miere individuálny prístup, čomu prispôsobujeme aj výrobu a výber pomôcok.

Pred nácvikom grafomotorických cvičení zohľadňujeme: 

•          vek dieťaťa, jeho individuálne, ale aj momentálne dispozície,

•          motiváciu, na základe ktorej je dieťa schopné a ochotné spolupracovať, má pocit, že úlohu ľahko zvládne, a teda vyberáme taký typ aktivity, v ktorej dieťa dokáže byť úspešné,

•          únavu ruky dieťaťa a jeho zrakovú koordináciu a orientáciu,

•          vekové zvláštnosti detí vzhľadom na neukončenú osifikáciu kostí zápästia (v 6 rokoch ešte  nie je ukončená a svalstvo je relatívne slabé),

•          lateralitu (dominantná pravá alebo ľavá ruka),

Pri realizovaní vzdelávacích aktivít naši lektori vytvárajú vhodné podmienky na rozvoj grafomotorických zručností a dbajú na:

•          vhodne zvolený  formát papiera, mäkkosť/tvrdosť materiálu ( napr. pastelky, farbičky, vodové farby), ponúknutú plochu, resp. typ podložky (papier, kartón, betón a i.),

•          správne sedenie, státie pri tabuli a celkové držanie tela,

•          primeraný tlak materiálu na podložku (napr. tlačenie ceruzkou alebo príliš slabá stopa),

•          aktivitu oboch rúk (napr. jednou rukou dieťa kreslí, druhou si pridŕža papier),

•          osvojovanie správneho úchopu materiálu (pastel, ceruzka, nožnice a i.).

Význam každodenných činností v rozvoji grafomotoriky

Stupeň rozvoja grafomotoriky je podmienený úrovňou fyzických a psychických funkcií dieťaťa. Denne realizované zmysluplné činnosti rozvíjajúce oblasti psychomotoriky sú pre dieťa nielen príťažlivé, ale zároveň majú výrazný vplyv na zvyšovanie úrovne grafomotoriky.

Tipy na aktivity

Tipy na aktivity stimulujúce rozvoj jemnej motoriky a grafomotoriky:

• sebaobslužné činnosti – obliekanie, vyzliekanie, zapínanie zipsu a gombíkov, 
• stolovanie – správny úchop lyžice, prípadne celého príboru,
• maľovanie, kreslenie, vyfarbovanie,
• manipulácia s drobnými predmetmi – navliekanie korálikov, zapichovanie špendlíkov,
• konštruovanie zo stavebníc a skladačiek, 
• plastelína, kinetický piesok,
• strihanie, lepenie a skladanie papiera, trhanie a krčenie papiera, 
• tvorivé činnosti s drobným materiálom (napr. nalepovanie očiek, trblietok, guličiek),
• manipulácia s loptou,
• spoločenské hry s figúrkami (Človeče nehnevaj sa),
• manipulácia s detskými pinzetami, štipcami,
• senzomotorické hry s prírodninami – strukoviny, gaštany, paličky,
• jednoduché práce v domácnosti – odomykanie a zamykanie dverí, čistenie a krájanie banánu, vaľkanie a vykrajovanie cesta, otváranie rôznych typov uzáverov, presýpanie a prelievanie surovín z jednej nádoby do druhej,
• otáčanie strán v knihe a mnoho ďalších.

Zoznam zdrojov:

Krajčovičová, D. (2013). Rozvoj grafomotoriky v predprimárnom vzdelávaní. In: Pedagogické rozhľady, 22(5), 12–15.

Matějček, Z. (2006). Co děti nejvíc potřebují. Praha: Portál.

Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie (2016). Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Prístupné na: https://www.statpedu.sk